Žehra

Obec Žehra je jednou zo zastávok Gotickej cesty, prvej turistickej poznávacej cesty na Slovensku. Táto cesta za gotick- ými pamiatkami v ucelenom okruhu 276 km predstavuje najzaujímavejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojím významom ďaleko presahujú rámec regiónu i Slovenska. Z pôvodného okruhu, vyznačeného roku 1998, sa nedávno rozšírila o ďalšie tri okruhy.

Máloktoré mesto alebo obec na Slovensku sa môže pochváliť s tým, že na jej katastrálnom území, tak ako v Žehre, sa nachádzajú dve národné kultúrne pamiatky, obe zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Je to hradný komplex Spišský hrad a vzácny klenot - kostol Ducha Svätého v Žehre. Jedným z najväčších hradov v strednej Európe je práve Spišský hrad, ktorý sa stal centrom Spiša po jeho začlenení do Uhorského štátu. Známa je aj prírodná rezervácia Dreveník, teda náprotivný travertínový kopec – vzácna archeologická lokalita. Kaštieľ rodu Csákyovcov, ako aj kostolík svä- tého Kozmu a Damiána v Hodkovciach, sú tiež časťou našej obce. K celkovému obrazu našej obce patrí ešte aj osada Dreveník, ktorá je na južnej strane učupená pod rovnomenným svahom vápencovej plošiny. Tam sa začiatkom dvadsiateho storočia usídlili Rómovia.

Obec Žehra leží 442 m nad morom vo východnej časti Hornádskej kotliny. Patrí nesporne k najstarším obciam Spiša. O starobylosti Žehry svedčia mnohé nálezy dávneho praveku, pozostatky neandertálskeho človeka. Prvá písomná zmienka o Žehre pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu Ducha Svätého. Vtedy gróf Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť v obci kostol. Menej známe sú však archeologické nálezy z katastra obce, ako kusy štiepanej industrie, zlomky keramiky, kamenná sekera a klin, dokumentujúce prítomnosť ľudu kultúry s lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a bukovohorskej kultúry v mladšej dobe kamennej. Najmladšiu skupinu nálezov tvorí slovanská keramika z 9. a 10. storočia, nájdená na brehoch potoka v Žehre. Po celé ďalšie obdobie historického vývoja Žehry sa tu stretávame už len so slovenským obyvateľstvom.

Po postavení hradu sa obec Žehra stala súčasťou spišského hradného panstva, a tak počas stáročí patrila pod správu šľachtických rodov Zsigrayovcov, Zápoľskovcov, Thurzovcov a Csákyovcov. V tomto položení boli aj dejiny obce úzko späté s dejinami hradu. Obec napriek svojmu hospodárskemu a kultúrnemu významu nebola veľká. V roku 1565 mala len 8 poddaných – gazdov. V obci už vtedy bol mlyn. Neskôr sa tu postavilo niekoľko rybníkov, ako to vidíme z urbára z roku 1672. Okrem riadneho mlyna bola aj valcha na súkno. Pravda nie je vylúčené, že šlo o niekoľko prisťahovalcov, pretože vieme, že krátko predtým zúril v obci mor, ktorého pamiatku pripomína jeden oltár v našom kostole. Obec bola pôvodne katolícka. Keďže však podliehala Spišskému hradu, ktorého majitelia istý čas boli evanjelici, prešla obec v roku 1565 počas panovania Thurzovcov na evanjelickú vieru. Ku katolicizmu sa vrátila roku 1638, keď tu začali pôsobiť jezuiti po prevzatí hradu Csákyovcami, ktorí boli katolíci.

V roku 1700 žilo v obci 90 dospel- ých obyvateľov Slovákov a všetci boli katolíci. Koncom 17. storočia došlo aj k tomu, že staré gotické oltáre boli nahradené barokový- mi, pričom pri bočných oltároch sa ponechali staré oltárne skrine s gotickými sochami a maľbami. Obec sa silne nevyvíjala ani neskôr. V roku 1772 mala 11 poddaných – gazdov, ktorí hospodárili všetci len na štvrtine usadlosti. Mená troch vtedy žijúcich gazdov sa zachovali do dnes: Tkáč, Záhradník a Kubaško. Želiari boli štyria. Po páde poddanstva sa pôda pridelila jednotlivým gazdom. Aby nebola taká rozdrobená, vykonalo sa v rokoch 1857 až 1867 sceľovanie (komasácia). Obec mala vtedy okolo 400 obyvateľov. Neskôr nastalo vysťahovalectvo do Ameriky, v dôsledku čoho poklesol počet obyvateľov v roku 1910 len na 331. Neskôr stúpol zas na 400, okolo roku 1940 mala obec 500 obyvateľov, potom nastal prudký vzrast, najmä po roku 1948 v dôsledku rozvoja rómskej populácie.

 

Anna Orlovská