Z histórie Hodkoviec  

             Dejiny Hodkoviec sú úzko späté s dejinami Spišského hradu. Do 17. storočia boli samostatnou osadou, neskoršie sa stali majerom. Rozprestierajú sa východne od hradu pri ceste do Žehry na severnej strane Dreveníka. Pôvod názvu podľa niektorých historických zdrojov pochádza z maďarského pomenovania bobra – „hód", ktorý sa vo veľkom  množstve vyskytoval v tunajšom, toho času skalnatom,  vlhkom a stromami porastenom území. Niekdajší zemepáni mávali aj takých poddaných, čo im dodávali bobrov, latinsky sa nazývali „castonarii", maďarsky „hódász". Osada sa po prvý krát spomína v r.1292 pod menom Hodkouch s nemeckými obyvateľmi  a názvom „Hotzendorf", alebo „Bibersdorf." Osada je v blízkosti hradu, preto jej  neskorší majitelia boli hradnými pánmi a ich poddaní „jobagiones castri" patrili až do zrušenia poddanstva priamo Spišskému hradu. Nové, meniace sa spoločenské podmienky, mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. S pribúdajúcim časom sa hradné panstvo postupne odsťahovávalo do novovybudovaných kaštieľov pod hradom, Hodkoviec a neskôr aj Bijacoviec  a hrad začal neúprosne chátrať.

 Hoci sa Hodkovce spomínajú už v roku 1292, život a historický význam im dala rodina Csákyovcov, ktorá vyše 300 rokov vlastnila neďaleký Spišský hrad.  V roku 1702, potom čo sa povstalecké vojská Františka Rákócziho zmocnili a poškodili Spišský hrad, Štefan Csáky si nechal v Hodkovciach postaviť pohodlný barokový kaštieľ. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval, z vyhoretého Spišského hradu dal previesť značnú časť zbraní, vnútorného zariadenia a založil rozsiahly francúzsky park. V roku 1860 pribudovali ďalšie krídlo, čím objekt získal súčasnú uzavretú štvorkrídlovú dispozíciu. Vnútorné zariadenie kaštieľa premiestnili 1959 do zbierok nábytkového múzea v Markušovciach, ktoré je súčasťou Východoslovenského múzea Košice.

Kaštieľ a jeho areál najviac zveľadil gróf Emanuel Csáky    ( 1763-1825) – spišský župan, ktorý študoval  vo Viedni a pomocou francúzskeho emigranta veľkolepé prebudoval kaštieľ, kostol a veľký park vyzdobil staroklasicistickými sochami. Na vzácnu knižnicu, zbierku starožitnosti a prepych v každom ohľade a na veľkú rodinu nestačili mu dôchodky. To ho prinútilo  odpredať susedom  značné pozemky.

 Anglické a francúzske záhrady boli ozdobené sochami v lete palmami a zriedkavými kvetinami, v strede s fontánou a  veľkým kvetinovým košom, charakteristické znaky tzv. sentimentálnych záhrad.  Celý park bol plný košatých listnatých stromov, hlavne krásnych storočných bukov.  Blízko je cintorín, kaplnka, hrobky a náhrobné kamene. Ich prítomnosť vytvárala bezprostredný vzťah medzi kultom prírody a kultom smrti, robilo to záhradu blízkou pre tu žijúcich.

V roku 1800 sa stáli známym divadlá v parku pri kaštieli. Amfiteáter v Hodkovciach, ako aj inde, tvoril časť záhrady, preto ho  nazývame aj ako záhradné divadlo či zelené živé ploty záhrady. Bolo vybudované pódium, asi 6 metrov od pódia bol živý zelený plot a tu medzi pódiom a plotom vytvorili priestor pre orchester a za ním pre obecenstvo. Napravo a naľavo sa nachádzali šatne, ktoré boli oddelené tiež zeleňou a lóže boli vybudované v stromoch, okolo nich boli nižšie kríky aby hostia dovideli na pódium.

 

 Starý kostol v roku 1803 dal od základov v gotickom slohu obnoviť a zariadiť gróf Emanuel. Slávnostne ho posvätil ku cti Kozmu a Damiána biskup gróf Révay. Na jedinom oltári sú sochy týchto svätých ako kňazov. V sklenenej skrinke je uložená lebka a  pontifikálne rukavice kardinála Imricha Csákyho. V kostole sa ďalej nachádza obraz korunovania P. Márie, zvestovania P. Márií a  tieto obrazy svätých: Valentína, Barbory, Vavrinca, Klotildy, Alžbety a Kataríny. V kaplnke je erb rodiny Csáky, na chóre starý orgán s troma mutáciami. Na západnej strane kostola je z kresaných bielych kvádrov pribudovaná predsieň, v ktorej je uložený medený sarkofág s pozostatkami grófa Teodora Csákyho. Neďaleko severnej strany kostola vidieť domček pustovníka s nápisom nad dverami „Hic me non agitant fasces, nec purpura regum", venovaný pamiatke grófa Mikuláša Csákyho, ostrihomského arcibiskupa a spišského župana.

(Nevieme či sú uvedené údaje o kostolíku aktuálne.)

 

Kaštieľ Hodkovce

 

Zdroje:  

VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu, Edmund Schustek, Spišské Podhradie..

www.slovakia.travel/entitaview

http://www.dssdomovina.szm.com/