Granč-Petrovce

 Dnešná obec Granč-Petrovce vznikla v polovici 19 storočia zlúčením dvoch pôvodne samostatných obcí. Petrovce (Petrouchsegra) vznikli v druhej polovicu 13. storočia a prvá písomná zmienka o nich je z roku 1292. Patrili zemepánom Petróczyovcom,  ktorí boli potomkovia maďarských kopijníkov a ich vodcu Petra. Vyšvihli sa medzi krajanských zemanov a písali sa Petróczy de Petrócz.  Prvá písomná  správa o  Granči (Granch, čo značí –koryto)  ako o vyvinutej obci je až z roku 1344 a patrila do Provincie spišských kopijníkov.  Podľa Vencka (Z dejín okolia Spišského hradu, 1941, str. 235) Granč bola pôvodne slovanská osada, ktorú prevzali práve maďarskí kopijníci. Ich vodca Peter sa  osadil južne za vodou. Jeho osadu Slovania pomenovali Petrovce, Maďari si ju nazývali Petróc= Sygra a Granč sa stal Garančom.V jednej i druhej časti boli zemianske rodiny. Keď v rokoch 1587-1600 Vavrinec Granchy je spišským kanonikom celý ich majetok v osade Granč prechádza na rodinu Petróczych. Počet obyvateľov v roku 1693: 142 katolíkov,29 luteránov, v roku 1705 - 120 luteránov a v roku 1910 - 170 katolíkov z celkového počtu 204 obyvateľov( Vencko,Ján  Z dejín okolia Spišského hradu, 1941, str. 236). V roku 1876 sa v obci narodil Štefan Petróczy, významný priekopník v konštrukcii vrtuľníkov. Posledným zemepánom z rodu Petróczy v Granči -Petrovciach bol Ľudovít, sekčný radca na maďarskom ministerstve vnútra, ktorý údajne svojím vplyvom ochotne pomáhal svojím krajanom na Spiši .Keďže posledný zemepán a jeho súrodenci nežili v rodnej obci ,rozhodli sa ich rodičia Petróczyovský majetok (552 kat. jutár) v Granč -Petrovciach predať. Keď na prelome 19.a 20. storočia už spojenú obec dosídlili obyvatelia zo Ždiaru, t.j. Gorali spod Belianskych Tatier, vykúpili časť Petróczyovského majetku. A   niekedy koncom prvej svetovej vojny zvyšok predali židovskej rodine Jekelfalussy. Otec a matka posledného zemepána sú pochovaní na cintoríne pri Granč-Petrovskom kostole, ktorý pred smrťou obdarovali.

 Každá z obidvoch pôvodne samostatných obcí mali osobitnú obecnú správu a obidve obce vyvíjali aj samostatnú kancelársku prax s vlastným pečatidlom. Zatiaľ poznáme iba spoločné pečatidlo. Je z roku 1817 a podľa neho sa zlúčenie Granča a Petroviec uskutočnilo najneskôr už v tomto roku.

Znakom obce je sv. Martin v obvyklej podobe. Sedí na koni a pri zadných nohách koňa je zobrazený žobrák. Sv. Martin je patrónom farského kostola, ktorý dal postaviť Baltazár Petoczy  s manželkou Katarínou Kendy  v roku 1626. V roku 1697 žehranský farár Tomáš Bethlenfalvay sa stal  administrátorom Petrovského kostola a za to dostal  dežmu a záhradu pod vyšným mlynom. V roku 1725 bola petrovská cirkev pripojená k Žehre. Opísaný historický znak heraldicky upravili L. a D. Vrteľovci v roku 1997. Erb obce tvorí modrý štít, v ktorom stojí strieborná hus- atribút sv. Martina. Nad ňou je zlato lemovaná mitra s vyhrnutými striebornými fanónmi.

Dodnes si obec zachovala poľnohospodársky ráz, v minulosti bolo doplnkom obživy tunajších obyvateľov aj košikárstvo a povozníctvo. Podľa prvého oficiálneho sčítania ľudu v roku 1919 žilo v obci 194 obyvateľov v 26 domoch. Z toho 94 mužov a 100 žien. 188 obyvateľov bolo katolíkov, 1 grécko-katolíckeho vyznania a 5 obyvateľov židovského vyznania. V roku 1940 mala obec  312 obyvateľov. V súčasnosti žije v obci 592 obyvateľov a je pravdepodobné ,že ich počet v budúcnosti porastie vzhľadom na IBV ,ktorá je v obci.

 

 

Zdroje:

Ján Petrík, ŠtefanPetróczy von Petrócz,2007,Sedlák s.r.o., SNV

Ján Vencko, Z dejín okolia Spišského hradu,1941, Edmund Schustek Spišské Podhradie

Marcel Kopkáš, Malý slovník spišských obcí, 2003, Abrahámovce

Jozef Novák, Pečate miest a obcí na Slovensku I. zväzok, 2008

Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919, 1920, Bratislava

 

Fotografie na web stránke obce www.grancpetrovce.sk