http://portal.gov.sk/UCSR/Erby/B/526380%20Beharovce_e.gifBeharovce

Charakteristika 

Beharovce ležia vo východnej časti Hornádskej kotliny západne od Braniska, 22 km na východ od Levoče, v nadmorskej výške 459 metrov n.m, pri tuneli Branisko. Nadmorská výška v strede obce je 474 m n. m. a v chotári 460 – 660 m n.m. Roku 1297 sa uvádza obec pod menom Horná Žehra. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1338. Obec je doložená z toho roku ako Beherowch, neskôr ako Beherocz (1452), Beharowcze (1773); maďarsky Beharóc. Obec patrila panstvu Spišského hradu. Obyvatelia okrem poľnohospodárstva vykonávali rozličné služby pre hrad,  napríklad aj poslov, z čoho pramení názov obce.

Meno nosí od behárov – behúňov spišského hradu, ktorí hlavne na poľovačkách pánstva, niekedy celé  týždne trvajúcich, konali službu: nosili stravu, doviedli nacvičených psov, trúbili, vyháňali diviakov, piekli pečeňu, atď. V hrade kŕmili ošípané, rúbali drevo, dodávali lesné ovocie sušili huby. Boli teda »jabagiones castri curiales«, ktorým len pán hradu rozkazoval, pravda cestou úradníka, ktorý medzi nimi býval. V 15. St. nastúpili na ich miesto cigáni, osadení blízko hradu, z behárov stali sa sedliaci."  Podľa urbára z roku 1583 v obci mali spišskopodhradskí hrnčiari baňu na hlinu.

 

„ R. 1786 mal tu gróf Juraj Csáky intravilán »Hurnikovec« pre horára, krčmu »Šarvanec« a mlyn. Celý chotár je 866 katastrálnych jednotiek. Mená honov r. 1786: Pod Lešče, Na potočkoch klin, Pri obrazku, Za dedinu, Od Bijacovského Predne, Stredne, Zadne hony, Kotanovec (asi želiar s poľovníckymi psami), Pri hostincu."

V roku 1787 mala obec 23 domov a 168 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 191 obyvateľov. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou tehál, časť pracovala príležitostne i v stavebníctve. Ostatní pracovali v priemyselných podnikoch v Krompachoch a inde. Dnes má obec nízku hustotu obyvateľstva. Obec je východiskom na Spišský hrad, Dreveník, Branisko a do Žehry. 

 

Kultúrno - historické zdroje obce

Kostol sv. Michala archaniela je z roku 1823 „ na jeho zakladinu dal gr. Emanuel Csáky dva gbolovú roľu, slobodnú od každej ťarchy, »Pod Leščom«." V tom istom roku ho posvätil biskupský vikár Andujar. V drevenej veži je 120 funtový zvon, ktorý posvätil biskup Bélik.    Kostol je rímsko – katolícky, typ sieňový s polkruhovým uzáverom, kazetovým stropom a nadstavanou drevenou zvoničkou. Na priečelí je murovaný štít, fasády sú členené lizénami. Veža je zakončená zvonovou strieškou. Hlavný oltár je v historizujúcom slohu z roku 1899 od rezbára J. Fuhrmana. V oltárnej architektúre zakončenej architrávom s polkruhovým nadstavcom sú tri niky so sochami sv. Michala arch., Štefana Prvomučeníka a Jána ev. Na priečelí je krucifix, ľudová drevorezba z prvej polovice 19.stor. Zlodeji v roku 1931 ukradli monštranciu a kalich, ktoré nahradil farník Piskura.

 

Symboly obce

Po objavení obecnej pečate v levočskom archíve, ktorá je z roku 1842 vychádzal aj návrh súčasného erbu. V jej pečatnom poli je zobrazený sv. Michal Archanjel stojaci na drakovi. Odetý je do zemanskej mentielky, na hlave má prilbu s perami. V pravej ruke drží váhy, v ľavej vztýčený meč. Je zároveň aj patrónom miestneho kostola. Pod ním je nápis BEHAROC.1842. Farby beharovskej zástavy sú odvodené od erbu.

 

 

Citácie:

Z dejín okolia spišského hradu, Ján Vencko, Spišská Kapitula, r. 1941, tlač Spišské Podhradie Edmund Schustek

 

Iné zdroje:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. Časť

zber informácií od samospráv, web stránky obcí http://www.podbranisko.sk/?%C8lenovia_zdru%9Eenia:Beharovce